Šmolkovia

Šmolkovia: Gargamelova modrá nočná mora

   

Chudák starý čarodejník Gargamel! Koľko bolehlavu mu spôsobili títo pár centimetrov malí modrí škriatkovia. Nikdy nedostal ani jedného, hoci často mali na mále. A čo chudák Azrael, vyprašivený Gargamelov kocúr, ktorý všetky ústrky musel znášať so svojím pánom a navrch si zlizol aj jeho zlosť?

Gargamel

Keď už sme pri tom ľutovaní, utrúsme slovo aj za belgického animátora Peya, ktorý Šmolkov vytvoril, ale o ktorom to málokto tuší. Šmolkovia, ktorých preslávilo anglické slovo Smurfs, mali pôvodne francúzsky názov Les Schtroumpfs.

Ono "šmolkovanie" (výraz, ktorí naši krpci používajú miesto slovies a prívlastkov) vzniklo, keď si kreslič Peyo pýtal od kamaráta Francúza soľ na jedlo, a keďže zabudol ako sa to povie, použil slovo "schtroumpf".

A mal vystarané - odvtedy si kamarát André neustále z neho uťahoval: "Na tu máš "schtroumpf" a keď skončíš s "schtroumpfovaním", "schtroumpfni" mi to naspäť. V South Parku to parodovali slovom marklar, to už, pravda, je čierny humor pre dospelých.

Cesta do Ameriky

Hoci Šmolkovia existovali už od konca päťdesiatych rokov, my ich poznáme hlavne zo slávnej Hanna-Barbera série z rokov 1981-1990. Celosvetovú slávu im zabezpečila teda až americká interpretácia. V Československej televízii sa objavili už pred rokom 1989.

Šmolkovia

Pod rovnakými bielymi čiapočkami a modrými telíčkami sa ukrývajú najrôznejšie vlastnosti a povahy podľa ktorých majú aj pamätné mená - Mudrák, Dudroš, Silák, Fešák, Spachtoš, Babrák a tak ďalej.

 

Šmolkovia v New Yorku

Mne sa najviac páčil ten, čo stále vynaliezal a Vtipkár, ktorý si z ostatných stále robil srandu, keď im podsúval výbušné darčeky. Majú len jednu Šmolinku, nad čím sa ľudia často pozastavujú (v skutočnosti boli šmolinky ženského pohlavia až tri, jedna chodila s červenými vrkočmi).

Všetci rovnakí, každý iný

Väčšinou vyzerajú rovnako, ale napríklad Farmár chodí s pracovnými nástrojmi, Silák má vytetované srdiečko na ramene, Mudrák má okuliare, Fešák sa nezaobíde bez zrkadla a kvietku na hlave, Tatkovu zodpovednosť podčiarkuje červená čiapočka a podobne. Všetci sa najradšej kŕmia Šmolkovskými bobuľami, čo by podľa prekladu mal byť asi zázvor.

Šmolkovia tancujú

Väčina z nich má 100 rokov - samozrejme, okrem Tatka Šmolka a pár mladých šmoliatok. A tiež Dedka Šmolku, ktorý sa tu občas mihne. Svoje príbytky stavajú v hubách alebo kameňoch, kde vedú veselý a bezstarostný život. Najradšej by vyhrávali a tancovali. Ľudia ich osadu nikdy nenájdu - pravda, až na Gargamela, ktorý tuší, že nečistými čarami alebo trikmi by sa ochranná mágia Tatka Šmolka dala nejak obísť. To ako nakoniec vždy dostane po tom jeho krivom nose s bradavicou, je pointou každého dielu seriálu.

Deti, ktorí si rozprávku zamilovali, dospeli a začali sa zamýšľať nad šmolkovským životom aj z iných hľadísk - napríklad, či náhodou Šmolkovia nežili v dokonalom komunizme, keďže boli všetci šťastní, zdieľali prácu, vymieňali si potrebné veci, ale nepoužívali peniaze.

Prvý film vznikol ešte v roku 1965. Posledný z roku 2011 nás zaviedol do New Yorku, v úplne klasickom americkom príbehu a klasickej remeslenej práci. Dospelí kritici ohrnuli aj tu nosom - malé deti však boli zo Šmolkov hotové a to bol zmysel. Produktov okolo Šmolkov je naozaj habadej - komiksy neustále vychádzajú, plyšáci, modro-biele cukríky, knihy, dokonca aj šibnuté discopesničky. Keď som bol malý, mal som ich nálepky úplne všade. Lebo oni sa všade napokon aj dostanú.

     

Fanúšikovská stránka venovaná kresleným rozprávkam spoločnosti Hanna-Barbera. Kontakt: auxirpg@gmail.com ©2012